Začiatkom 16. storočia sa dostalo hospodárstvo Uhorska do ťažkostí. Neustále vonkajšie hrozby v podobe Osmanskej ríše vyžadovali stále väčšie množstvo financií, zlata, striebra ale aj medi nevyhnutnú pre výrobu kanónov. Kríza baníctva v Stredoslovenskom banskom revíre viedla k nedostatku drahých kovov a preto Uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský bol nútený dočasne raziť menej hodnotné strieborné mince. Baníctvo v Banskej Bystrici a okolí sa však dostávalo do materiálno-technických problémov, z ktorých sa mohlo dostať iba za pomoci veľkých investícií. Východisko z krízy ponúkal thurzovsko-fuggerovský mediarsky podnik. Znamenalo to však, že dovtedajší drobní majitelia baní a mnohí predstavitelia mesta prídu o svoje pozície, výhody a zisky. Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť postupne získala banské grunty, domy na banskobystrickom námestí a chcela požívať výhody z grunderského práva, o ktoré bystrickí walbürgeri stratou baní prišli.
Bane však neboli len jediným dôvodom, prečo vznikali nepokoje medzi mestskou radou a Thurzovcami. Zástupcovia mestskej rady na Kráľovskej rade v Budíne 14.augusta 1519 obžalovali Alexeja Thurza, že porušuje ich privilégiá, keď zásobuje baníkov potravinami, mäsom a pivom, dodáva im remeselnícke výrobky priamo v mieste ich bydliska, čím porušuje mestské práva a výsady a zároveň zabraňuje platiť mestu dane. Kráľovská rada sa postavila na stranu Alexeja Thurzu, ktorý sa bránil tým, že nevidí dôvod, prečo by mal nakupovať tovar za predražené ceny u bystrických obchodníkov, a už vôbec nevidí dôvod, prečo by baníci mali platiť mestu dane, keď nie sú mešťanmi ani sluhovia mešťanov, ale slobodní ľudia.
Mestská rada sa však nevzdávala. Hľadala spôsoby ako sa zbaviť vplyvu baníkov, ktorí sa usilovali získať rozhodovacie právo v Bratstve Božieho tela. Bratstvá Božieho tela boli pôvodne združenia najbohatších mešťanov, ktoré mali málo členov a veľa peňazí. Tieto peniaze boli určené na spásu duše, mali členom bratstva uľahčiť odchod z pozemského života. V priebehu 15. storočia sa však členská základňa bratstva zmenila. Bratstvo sa pretransformovalo na Banícke bratstvo, ktoré malo stovky aktívnych členov. Baníci prispievali do spoločnej pokladnice nemalé peniaze. Išlo až o dva denáre z každého zarobeného dukátu, ďalších 25 denárov každoročne na sviatok Božieho tela a týždenne odovzdávali korýtko najlepšej medi pre potreby farského kostola v Banskej Bystrici.
S rozvojom thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti enormne vzrástol počet baníkov, a tým aj prílev peňazí do pokladnice bratstva. V Banskej Bystrici vybrali ročne okolo 1.750 dukátov, s ktorými však nesmeli narábať. V pokladnici bratstva sa hromadili banícke peniaze, ktoré aj naďalej slúžili len na podporu cirkvi. Gotické kostoly v okolí Banskej Bystrice mali údajne v tom období najkrajšiu výzdobu v Uhorsku. Baníci však nemali nad peniazmi Bratstva prakticky žiadnu kontrolu a chceli zmenu. Boli to ich peniaze a nechceli, aby pokladnicu spravovali príslušníci mestského patriciátu, ale oni sami. Chceli zmeniť pôvodne cirkevný spolok na spolok svojpomocný pre pomoc baníkom v núdzi, v chorobe, na pomoc baníckym vdovám a sirotám. Mestská rada sa opäť obrátila na kráľovský dvor so sťažnosťou, kde však tentokrát uspela.
Baníci však odmietli ustúpiť. Spor vyvrcholil až do takej miery, že sa v polovici mája 1525 baníci vzbúrili. Odmietali prijímať mzdy v menej hodnotných peniazoch, ktoré medzičasom stratili až 2/3 svojej hodnoty a ich cena stále klesala úmerne so stálym zvyšovaním cien na trhoch riadených mestskou radou. Baníkom síce sľúbili, že časť mzdy im bude vyplácaná v starej mene, ale keďže ťažiari dohodu nedodržali. 500 haviarov ozbrojených ručnicami (strelná zbraň s dlhou hlavňou) a kopijami sa utáborilo pred hradbami mestského hradu Banskej Bystrice. Vyjednávania skončili dohodou. Baníkom sľúbili, že im vyplatia zvýšené mzdy v pomere 2 nové denáre miesto 1 starého. Baníci na oslavu vypálili salvu z ručníc a so zástavami a za sprievodu bubnov demonštratívne vpochodovali na námestie.
Nová vlna nepokojov sa začala na prelome rokov 1525 – 1526. Thurzovci a Fuggerovci vzburu podporovali a mestská rada nemohla nechať situáciu bez odozvy. Banskí ťažiari, miestna šľachta a banskobystrický patriciát obvinil u kráľa Thurzovcov, že nezdanil do zahraničia vyvezené striebro, ktoré získali ako vedľajší produkt pri čistení medi. Na to Kráľovská rada obžalovala Thurzovsko-fuggerovskú spoločnosť z okrádania krajiny a skonfiškovala jej majetok. Na obchodné strediská spoločnosti v Budíne a Banskej Bystrici podnikli ozbrojené útoky, pri ktorých spoločnosť utrpela veľké straty. Štát však nedokázal zabezpečiť ďalšiu prevádzku spoločnosti vo vlastnej réžii, čo viedlo k strate obživy stoviek baníkov a remeselníkov, ktorí sa následne búrili.
Komplikácie vyústili v ozbrojenom povstaní. V januári 1526 baníci vtrhli do mesta, zadržali a väznili komorského grófa Bernarda Beheima. Vzbúrenci vyrabovali mestskú zbrojnicu, odkiaľ zobrali tri najlepšie delá, pušky, bojovú výstroj a iné zbrane. Vnikli aj do niektorých meštianskych domov a pivníc a vyplienili ich. Bohatí mešťania sa uchýlili do hradu a hradného kostola, ktoré sa baníkom nepodarilo obsadiť. Baníci deväť dní ovládali mesto a opustili ho až po vyplatení miezd.
Vyšetrovaním februárovej vzbury poveril kráľ Ľudovít II. uhorského palatína Štefana Werbőczyho a novohradského župana Gašpara Ráskaya. Prebehlo súdne pojednávanie, ktoré skončilo vyhlásením krutého rozsudku. Vodcovia vzbury boli odsúdení na smrť, avšak stačili utiecť do blízkych lesov. Majetok vzbúrencov skonfiškovali, baníkom zakázali nosiť zbrane a stretávať sa na veľkých zhromaždeniach, prikázali im, aby sa zriekli lutheránskej viery a podrobili sa svetskej vrchnosti a katolíckej cirkvi.
Posledná a najdramatickejšia udalosť baníckeho sociálneho hnutia sa odohrala 3. augusta 1526, niekoľko dní pred brutálnou bitkou pri Moháči s Osmanskou ríšou. Ešte 2. augusta sa na porade niekoľko desiatok odhodlaných haviarov rozhodlo vyrabovať a vypáliť mesto a pozabíjať pánov. Vodcom bol Michal Dietrich. K najaktívnejším rebelom patrili Beňo Maslo, jeho brat Juraj, Leonard Karnifel a Ján Katzenhiern. Baníci obsadili mesto a podpálili meštianske domy na námestí, obliehali hradný areál s kostolom, kde sa ukryl mestský patriciát. Do Banskej Bystrice prišiel kráľovský komisár Mikuláš Thuróczy s ozbrojeným sprievodom. Predbehli ho však vojaci kastelána Zvolenského zámku, ktorí zajali päť významných povstalcov a na smrť odsúdili 46 baníkov. Vo väzení sa však nachádzali len niekoľkí povstalci, väčšina sa rozutekala do okolia a siedmi utiekli do moravského mesta Valašské Meziríčí. Piati aktéri povstania boli odsúdení na smrť pred súdom zloženým zo zástupcov 6 banských miest a Zvolenskej župy. Boli to: Andrej Kollár, Andrej Kocka, Ján Skocko, Jakub Köhler a Maco Siegl. V septembrových dňoch popravil na šibeničnom vrchu obesením bystrický kat Vavrinec piatich aktérov povstania.
Povstanie baníkov v Banskej Bystrici, ktoré vyrástlo z domáceho prostredia, bolo ovplyvnené opakovane porušovaným prísľubom vyplatenia meškajúcej mzdy a myšlienkami lutherovskej reformácie. Aj keď požiadavky baníkov zostali splnené len čiastočne, ich ozbrojené vystúpenie prispelo v nasledujúcom období k zvýšenému zapájaniu sa do vojenskej služby.
Denáre Ľudovíta II. Jagelovského
(1506 – 1526)
Úpadok uhorského štátu sa prejavil nie len vo vnútropolitickej slabosti, ale aj v ústupe z pozície stredoeurópskej mocnosti, ktorú mal za vlády Mateja Korvína. Veľkým zahranično-politickým problémom, ktorý v tom čase muselo Uhorsko riešiť, boli útoky osmanských Turkov, ktorí z Balkánu vážne ohrozovali strednú Európu. Tlak zosilnil najmä, keď roku 1521 dobyli uhorskú pohraničnú pevnosť Belehrad, ako aj Šabac a Zemuň, a otvorili si tak prístup do uhorských nížin. Vyslané uhorské vojsko otáľalo s útokom, až kým Turci neodtiahli. Aj tak sa však ukázalo, že krajina je bezmocná, pretože sa podarilo nazbierať len niekoľko tisíc vojakov, kým Turci mali vyše stotisícovú armádu.
Roku 1521 rozhodol uhorský snem o vyberaní daní na nájom žoldnierov. Alexej Thurzo, vtedajší komorský a mincový gróf, preto začal raziť nové mince (denár typu moneta nova) habsburskej monarchie s iným obsahom striebra ako pôvodné základné mince. Súbežne sa však razili aj staré mince (denáre typu moneta antiqua), pričom tieto držali len bohatí ťažiari a feudáli a nové mince boli používané pre vyplácanie miezd baníkov, drobných remeselníkov a bežný ľud.
Hlavnou príčinou povstania bola teda znehodnotená základná minca habsburskej monarchie – denár, ktorou boli baníci platení a taktiež vysoké ceny potravín. Táto minca bola znehodnotená až o 2/3, a preto si baník nemohol dovoliť kúpiť ani len základné potraviny. Baníci žili v nepredstaviteľnej biede.
Nízke mzdy vyplatené v znehodnotenej mene a veľká drahota základných životných potrieb spôsobila taký nedostatok a biedu, že baníci odmietali pracovať a búrili sa. Vysoká inflácia, sociálne vzbury baníkov a aj minutie sa účinkom razby novej meny viedli nakoniec v roku 1525 k upusteniu jej ďalšej razby.
Zloženie a pomer mincí v Uhorsku po roku 1467
Moneta Antiqua
1 budínska marka (245,53779 g striebra s čistotou 0,500) = 416 denárov
1 grajciar = 4 denáre
1 denár vážil cca 0,59g a teda obsahoval 0,295g rýdzeho striebra = 2 oboly
1 zlatý florén = 7 100 denárov
Moneta Nova 1521 – 1525
1 budínska marka (245,53779 g striebra s čistotou 0,250) = 500 denárov
1 denár Moneta Nova mal váhu 0,49g a teda obsahoval 0,1225g rýdzeho striebra
1 denár Moneta Antiqua = 2 denáre Noneta Nova
Použité zdroje
DVOŘÁK, Pavel. Stopy dávnej minulosti : dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch. 8. Smrť sultána Sulejmana. Slovensko v čase tureckých vojen. 1. vyd. Budmerice : Rak, 2016. 255 s. Stopy dávnej minulosti. ISBN 978-80-85501-65-0.
RATKOŠ, Peter, ed. Dokumenty k baníckemu povstaniu na Slovensku (1525–1526). Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1957. 559 s.
RATKOŠ, Peter. Povstanie baníkov na Slovensku roku 1525–1526. Prvé vydanie. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1963. 340 s.
Historický časopis. Roč. 1, č. 3 (1953). Bratislava : Historický ústav SAV, 1953. ISSN 0018-2575.
Článok Staré menové systémy dostupný online: https://muszeroldal.hu/assistance/penz.html (citované 1.11.2025)