Numizmatika, podobne, ako aj iné spoločenské vedné odbory má základ v dávnejšej minulosti. Začiatky numizmatiky v Trenčíne môžeme datovať do 18. storočia a za prvého známeho numizmatika považujeme miestneho zemana Krištofa Keberiča z Ivanoviec. Dokazuje to aj latinsky napísaný súpis jeho pozostalosti z roku 1766. Z celkového počtu 41 strán textu 30 strán zaberá súpis a opis numizmatického materiálu. Bolo to 269 kusov mincí a 79 kusov rôznych medailí. V neskoršom období sa objavujú viacerí jednotlivci i kolektívy, ktorí sa zaujímali o zbieranie starých mincí, lebo numizmatika mala spočiatku výlučne zberateľský charakter. História zbierania a študovania peňazí začínala u osamelých nadšencov, ktorí sa numizmatikou zaoberali individuálne, postupne sa vyčleňovali z prírodovedných spolkov a vytvárali základ organizovanej numizmatiky. Tak tomu bolo aj v Trenčíne, keď na návrh vtedajšieho župného lekára MUDr. Karola Brančíka (1842 – 1915) bol 10. februára 1877 na schôdzi župného výboru založený Spolok pre pestovanie prírodných vied. Po súhlase prítomných bola zostavená prípravná komisia, ktorá 24. apríla 1877 rozposlala výzvu (Felhívas) tohto znenia: „V našom storočí žiadna veda nepokročila tak ďaleko, ako vedy prírodné. Je nesporné, že prírodné vedy majú veľký vplyv na rozvoj priemyslu a tým aj na blahobyt a bohatstvo národov. Pestovanie prírodných vied vplýva na zmýšľanie národa a spoznávanie prírodných síl, je pákou k odstráneniu povier a k šíreniu občianskej morálky. Príroda je našou skutočnou vlasťou, preto musíme milovať vedu, ktorá je cestou k jej poznávaniu. Toto uvádzajúc, žiadame všetkých priateľov prírody v stolici Trenčianskej utvoriť „Prírodovednú spoločnosť“, ktorej úlohou by bolo populárnymi prednáškami vzbudiť záujem širokej verejnosti o prírodné vedy a na základe vlastných výskumov odkryť prírodné poklady stolice trenčianskej. K uskutočneniu tejto myšlienky vyzývame každého priateľa prírody“. Prírodný spolok, ktorý mal už pri svojom zakladaní viac ako 100 záujemcov, už od roku 1878 začal vydávať svoju ročenku, kde boli uverejňované všetky články z botaniky, medicíny, archeológie, geológie, chémie a iných vedných odborov. Prvým predsedom Prírodovedného spolku bol Móric Marsovský a tajomníkom MUDr. Karol Brančík, ktorý bol aj zostavovateľom všetkých vydaných ročeniek a zakrátko sa stal aj predsedom spolku. Podľa správy prednesenej na valnom zhromaždení 23. 11. 1913 MUDr. Brančíkom bol k tomuto dátumu stav zbierok 34214 kusov, z toho mincí 2427 kusov. Po smrti K. Brančíka v roku 1915 jeho vdova odovzdala mestu Trenčín jeho archeologickú a numizmatickú zbierku, ktorá obsahovala 735 položiek prevažne numizmatického materiálu. Po vzniku prvej ČSR došlo už v roku 1919 k založeniu Numizmatickej spoločnosti československej (NSČs) v Prahe, v ktorej ale národnostný profil členstva bol od začiatku jednoznačne český. Pri jej založení z 82 členov bol len jeden Slovák (JUDr. František Szathmáry), ale od roku 1925 sa v nej začali organizovať viacerí slovenskí občania, no k ich masovejšiemu vstupu dochádzalo až po druhej svetovej vojne. Už v prvom povojnovom zozname členov NSČs v Prahe bolo organizovaných 86 občanov a 16 organizácií (prevažne múzeá a knižnice) zo Slovenska, z toho boli šiesti členovia z Trenčína.
O numizmatické zbierky múzea sa postupne ako kustódi starali: Jozef Mádl, Dr. Ján Mjartan, prof. Štefan Rakovský a hlavne prof. Štefan Pozdišovský (od 1. 4. 1940 až do odchodu do dôchodku v roku 1972). Práve on založil osobitný numizmatický inventár a zapísal doň 17664 položiek, ktoré aj bližšie identifikoval. Bol to práve on, ktorý vo vlastivednom krúžku múzea vzbudil záujem o numizmatiku a tak 24. 5. 1969 sa vytvorila Numizmatická sekcia Vlastivedného krúžku Trenčianskeho múzea. Vedúcim sa stal Mgr. Ladislav Jambor a členmi JUDr. Vojtech Čelko, PhDr. Milan Šišmiš, pán František Fusek a prof. Štefan Pozdišovský, ktorý bol aj prvým prednášateľom a poradcom. Za necelý rok 19. apríla 1970 sa v Trenčíne zišlo viac ako 20 záujemcov o numizmatiku z celého okresu a za prítomnosti predsedu Slovenského výboru Numizmatickej spoločnosti československej JUDr. Františka Szathmáryho založili krúžok Numizmatickej spoločnosti československej, pobočky v Bratislave. Predsedom sa stal Mgr. Ladislav Jambor, podpredsedom prof. Štefan Pozdišovský, pokladníkom František Fusek, revízorom JUDr. Vojtech Čelko a členmi výboru PhDr. Milan Šišmiš a Dr. Bohuš Klein. Tento dátum možno označiť za začiatok organizovanej numizmatiky v Trenčíne. Sídlom pobočky bolo najprv Trenčianske múzeum, neskôr Okresné pedagogické stredisko a od roku 1990 je to Dom armády SR dnes Posádkový klub v Trenčíne. NSČs bola v rokoch 1970 – 71 v zmysle federálneho usporiadania republiky tiež federalizovaná. Dňa 17. mája 1970 sa z nej vytvorila Slovenská numizmatická spoločnosť (SNS) a v Českej republike dňa 7. marca 1971 ČNS.
Krúžok ďalej pracoval a početne rástol pod novým názvom až do apríla 1976, keď sa z neho vytvorila samostatná pobočka SNS v Bratislave. Naša nová pobočka mala za povinnosť starať sa aj o členov zo Senice, Skalice, Myjavy, Starej Turej a Nového Mesta nad Váhom, kde vytvorila svoje krúžky a neskôr kluby. Pobočka už od svojho založenia prejavovala vysokú aktivitu a životaschopnosť najmä zásluhou Mgr. L. Jambora a členov výboru: prof. Š. Pozdišovského a pána F. Fuseka, ktorý organizoval prvé aukcie pobočky. Svoje úsilie zamerala najmä na prednáškovú činnosť. Prednášali také osobnosti ako: univ. prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc., univ. prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc., doc. Dr. Ing. Zdenĕk Tkaný, CSc. z ČVUT Brno, PhDr. Jozef Kočiš, prof. Ján Havran, prof. Milan Drobena, Ing. arch. Štefan Androvič, doc. PhDr. Jozef Bystrický, doc. PhDr. Vladimír Segeš z VHÚ Bratislava a mnoho ďalších významných odborníkov. Svojou aktivitou, prednáškovou, dopisovateľskou, vydavateľskou a zájazdovou činnosťou sa pobočka SNS v Trenčíne zaradila medzi uznávané kultúrne organizácie mesta, regiónu i Slovenska.
Pobočka mala od začiatku veľmi dobrú spoluprácu s orgánmi verejnej a štátnej správy v Trenčíne, s Trenčianskym múzeom, Štátnym archívom Bratislava, pobočkou v Trenčíne, Štátnym archívom v Bytči, Topoľčanoch a aj so školami. Počet členov pobočky rýchlo rástol a kulminoval v roku 1986, keď bolo v pobočke organizovaných 184 riadnych členov a 10 čakateľov na členstvo. Politické zmeny po roku 1989 pozitívne, ale i negatívne ovplyvnili aj oblasť numizmatiky a život pobočky. Čo spôsobilo pokles jej členov.
Po roku 1989 pobočka včlenila do svojej organizácie aj Klub numizmatikov, Klub trenčianskych historikov SHS a Klub spoločnosti pre dejiny vied a techniky SAV pri Dome armády (Posádkový klub) Trenčín, čím sa rozšíril a spestril jej program činnosti. Po náhlom úmrtí Mgr. L. Jambora v roku 2005 prevzal funkciu predsedu pobočky Ing. Ján Dibala, ktorý spolu s výborom: Ing. Miroslavom Bulkom, Františkom Jarábkom, Ing. Petrom Klapitom, Jozefom Žemberom a vedúcimi klubov PhDr. Milanom Šišmišom a pánom Milanom Mikušom pokračovali v úspešnej činnosti pobočky i klubov. Od roku 2014 prevzal funkciu predsedu pobočky Ing. Miroslav Bulko a výbor pobočky tvorí: Ing. Ján Dibala, Jozef Žembera, Radovan Ziegler, Ing. Jaroslav Čierňava, Ing. Peter Klapita, Ing. Ivan Chyla a Ján Minárech. Pobočka naďalej spolupracuje s Trenčianskym múzeom, s Múzeom mincí a medailí v Kremnici, s regionálnou pobočkou štátneho archívu v Trenčíne, Púchove, Topoľčanoch a so Štátnym archívom v Bytči. Pokračuje úspešná spolupráca s MO Matice Slovenskej, so Štefánikovou spoločnosťou, Klubom starých trenčanov, Verejnou knižnicou Michala Rešetku v Trenčíne a s Vojenským historickým ústavom v Bratislave. Vo svojej činnosti pobočka aktuálne reaguje na významné výročia, udalosti a osobnosti Slovenska alebo z nášho regiónu, ku ktorým orientuje zameranie prednáškovej činnosti, či vydávanie pamätných medailí. Za svoju viac než 40 ročnú činnosť pobočka pripravila viac ako 470 prednášok rôzneho zamerania, vydala sama alebo v spolupráci s inými organizáciami 24 druhov pamätných medailí a štyri pamätné odznaky k významným výročiam. Zorganizovala 63 vlastných aukcií numizmatického materiálu a člen našej pobočky Milan Beták pripravil ďalších 32 súkromných aukcií. Pobočka sama alebo v spolupráci s inými organizáciami vydala 12 publikácií, pre svojich členov a sympatizantov zorganizovala 18 rôznych poznávacích zájazdov a 4 konferencie. Pobočka sama zorganizovala 6 samostatných výstav a členovia pobočky sa podieľali svojimi exponátmi na viac ako 40 výstavách. Bola iniciátorom postavenia pamätníka na mieste kurucko – cisárskej bitky z roku 1708 pri Trenčianskej Turnej – Hámroch a štyroch pamätných tabúľ významným osobnostiam regiónu. Pobočka má aj významnú dopisovateľskú činnosť, na ktorej sa najviac podieľali: prof. Š. Pozdišovský, PhDr. M. Šišmiš, Ing. arch. Š. Androvič, Ing. J. Dibala, Mgr. L. Jambor a iní. Pobočka má svoju vlastnú knižnicu s počtom 190 titulov najmä odbornej literatúry. Svoje prednášky sprístupňuje okrem vlastným členom aj širšej verejnosti Trenčína a okolia.