Medaila pobočky Martin

                              Medaila k 100. výročiu Martinskej deklarácie.

 Slovenská numizmatický spoločnosť pri SAV, pobočka Martin.

 

                                                    Mgr. Miroslav Kurpel

 

         Rok 2018 sa niesol pre Slovákov a Čechov v znamení storočnice vzniku Československej republiky.  Pre dva stredoeurópske národy je 28. október 1918 najdôležitejším  dátumom v spoločných  novodobých  dejinách.

V dramatických a napätých dňoch v závere októbra 1918, na troskách rozpadajúcej sa Rakúsko Uhorskej monarchie  bol Národným výborom v Prahe vyhlásený nový spoločný štát. Pre Slovenský národ mal tento akt  ďalekosiahly význam. Slováci  v uhorskej realite nemali žiadnu existenčnú perspektívu. Slovenská národnostná menšina bola v Uhorsku pod permanentným a krutým maďarizačným útlakom. Vyhlásením  Československa sa zo dňa na deň, Slovenský národ oslobodil z pod jarma národnostného útlaku a získal svoju skutočnú národnú identitu. Zároveň sa stal štátotvorným národom.

Napriek tejto skutočnosti je význam tohto  najdôležitejšieho výročia na Slovensku stále nedocenený. Súčasné slobodné Slovensko sa stavia k pripomienke vzniku ČSR s pestovaným nezáujmom. Naopak, Česká republika si pripomínala storočnicu veľmi dôstojne a venovala výročiu aktuálne pozornosť počas celého roka 2018. Projekty oslav boli u našich susedov natoľko výrazné, že sa Slováci nakoniec rozhodli pripojiť tiež. Skromne sa pristúpilo k spomienke storočnice formou  jednorazového štátneho sviatku na 30. októbra 2018. V tento deň si Slovenský národ na oslavách v Martine, za účasti slovenských a českých vládnych predstaviteľov,  pripomenul vznik dokumentu známeho ako Martinská deklarácia. Tento základný dokument moderných slovenských dejín bol pred 100 rokmi skoncipovaný a schválený zástupcami slovenských politických elít na zhromaždení v Turčianskom sv. Martine. Deklaráciou sa Slováci prihlásili k štátu, ktorý bol vyhlásený v Prahe už pred dvoma dňami.

Aktu vyhlásenia Československa predchádzala dlhá cesta sebauvedomenia a zblíženia našich národov. Vzájomné česko – slovenské vzťahy pred rokom 1914 boli veľmi sporadické, založené na kultúrnych a historických tradíciách. Spolupráca nikdy nedozrela na úroveň spoločných, politicko – progresívnych koncepcií. Idea československej vzájomnosti a prípadného spolužitia v samostatnom spoločnom štáte sa formovala veľmi nesmelo. Zásadnou prekážkou bola i rozdielnosť ústavných a politických pomerov v predlitavskej a zalitavskej časti Rakúsko – Uhorskej monarchie.

Situácia sa radikálne začala meniť po  vypuknutí prvej svetovej vojny. Od leta 1914 sa zásadne zmenila vnútropolitická, ale hlavne zahraničnopolitická situácia pre oba národy. Vojnové besnenie v plnej miere odhalilo nesúrodosť a slabiny podunajskej monarchie. Ďalším dôležitým faktorom bolo nečakané vytvorenie priestoru  pre domáci a zahraničný odboj  utláčaných národov v monarchii.

           Odboj sa formoval pri viacerých centrách. V domácich pomeroch k nemu patrila najmä slovenská politická reprezentácia okolo Slovenskej národnej strany s centrom v Turčianskom sv. Martine. Osobnosťami strany boli predseda Matúš Dula a Svätozár Hurban Vajanský. V Ružomberku to bol hlasista Vavro Šrobár a za ľudovcov Andrej Hlinka. V Bratislave sociálny demokrat Emanuel Lehotský. V Budapešti právnik Emil Stodola a poslanec Ferdiš Juriga. K veľmi aktívnym politikom patril agrárnik Milan Hodža pôsobiaci vo Viedni. Pod záštitou veľmocí Dohody však zásadnú budúcu štátotvornú úlohu preberá zahraničný odboj. Od roku 1917 svoje medzinárodné uznanie získala Československá národná rada v Paríži (ďalej ČNR) s vedúcimi predstaviteľmi Tomášom Garykom Masarykom,  Milanom Rastislavom Štefánikom  a  Eduardom Benešom. ČNR systematicky pracovala na budovaní platformy budúceho spoločného štátu a podieľala sa na vzniku česko – slovenského zahraničného vojska. Predstavitelia ČNR v aktivizácii hnutia za nezávislosť pôsobili počas rokov 1915 – 1918 na mnohých miestach v zahraničí. Stretávali sa a jednali s poprednými politickými osobnosťami svojej doby v Anglicku, Francúzku, Rusku, Taliansku a USA. Svojou usilovnou prácou posilňovali postavenie a legitimitu budúcej spoločnej štátnosti Československa. Zložitou výzvou sa ukázalo najmä prepojenie zahraničného a domáceho odboja do jednotného ideového celku. To sa podarilo až od leta roku 1918. Okolnosti konca prvej svetovej vojny znamenali aj definitívny zánik pre Rakúsko – Uhorskú monarchiu a nový životný priestor pre nástupnické štáty.

         Česi potrebovali Slovákov pre dôstojné a legitímne postavenie spoločného štátu. Slováci potrebovali Čechov aby sa vôbec dostali z storočných nerovných väzieb s Uhorskom a zaradili sa medzi moderné národy strednej Európy.

 

                     Pobočka Slovenskej numizmatickej spoločnosti v Martine.

 

Martinskí numizmatici pristupovali k pripomienke výročia Deklarácie Slovenského národa s veľkou úctou a pokorou. V rámci svojich spoločenských aktivít vydali pamätnú medailu k 100. výročiu Martinskej deklarácie. Svojou činnosťou  nadviazali na vydanie podobne motivovanej medaily z roku 1988 k 70. výročiu Martinskej deklarácie. Martinský krúžok pod vedením predsedu Ing. Vladimíra Bullu dlhodobo pracuje na uchovávaní spoločensko – historických tradícií v regióne Turca. Venuje sa pripomínaniu si historických udalostí a kultúrno – politických osobností na ktoré je región mimoriadne bohatý v celoslovenskom význame.

Návrh a realizácia medaily bola veľmi náročná  a  časovo zdĺhavá práca. Snahou bolo vydať medailu k aktuálnemu dátumu osláv výročia. Vzhľadom na náročné technické vyhotovenie pre výrobcu sa to podarilo až v marci 2019. Napriek tomu, oneskorená realizácia vydania medaily neuberá na význame tohoto ušľachtilého zámeru pobočky Martin. Zhmotnenie pamätnej udalosti Martinskej deklarácie do precízne vypracovanej drobnej plastiky ju zaraďuje do rady trojrozmerných historických dokumentov, vydaných martinskými numizmatikmi.

Medaila štvorcovým tvarom 50 x 50 mm pripomína tvarovo plaketu. Je razená v striebre a medi. Strieborné exempláre sú v limitovanom číslovanom náklade 40 kusov, akosť 999/1000, hmotnosť 92,56g. Medené exempláre boli vydané v náklade 50 kusov o hmotnosti 87,46g na kus. Autorom je Branislav Ronai.

Averzná plocha je rámovaná vkusným secesným vzorom 3 až 4 mm od okraja. Ústredným motívom plochy je silueta mapy prvej Československej republiky preložená dvojriadkovým nápisom : “SPOLOČNÝ ŠTÁT ČECHOV A SLOVÁKOV”.  Pod mapkou ČSR dominujú dva základne štátne znaky, vľavo gotický štít s heraldickým českým levom, vpravo empírový štít s trojvrším a slovenským dvojkrížom. Štíty symbolicky  oddeľujú 3 lipové ratolesti. Koncepciu štátnych znakov v spodnej časti dopĺňa línia 6 zemských znakov.  Zľava do prava je to znak Moravy, Tešínska, Opavska, Ratibořska, Sliezska a Podkarpatskej Rusi. Plochu dopĺňa opis po stranách: “DEKLARÁCIA SLOVENSKÉHO NÁRODA” a v spodnej časti drobným písmom: “30. OKTÓBER 1918 TURČIANSKY Sv. MARTIN”.

Reverzná strana medaily je rovnako rámovaná zhodným secesným vzorom averzu. V ploche dominuje historická budova Tatrabanky v Martine, kde prebiehalo v pamätné zhromaždenie. Budova bola postavená v roku 1913 podľa projektu významného slovenského architekta Milana Michala Harminca (1869-1964). Budova je plasticky zobrazená z jej severného priečelia s hlavným vchodom. Fasáda priečelia je prekrytá  11 riadkovým nápisom s menami najvýznamnejších signatárov deklarácie z 106 účastníkov.

Sú to predseda SNS Matúš Dula (1846-1926), ev. kňaz Samuel Zoch (1882-1928), rk. kňaz Andrej Hlinka (1864-1938), právnik Milan Hodža(1878-1944), advokát Emil Stodola (1862-1945), lekár Vavro Šrobár (1867-1950), rk. kňaz Ferdinand Juriga (1874-1950), rk. kňaz  Karol Anton Medvecký (1875-1937), remeselník Emanuel Lehocký (1876-1930) a advokát Ivan Dérer (1884-1973). Celú kompozíciu dopĺňa postranný opis: “100. ROKOV 1918 – 2018 MARTINSKÁ DEKLARÁCIA, ktorý je ukončený v spodnej časti martinským mestským erbom.

Hrana je z 1/4 vrchnej časti zdobená razeným nápisom: “SLOVENSKÁ NUMIZMATICKÁ SPOLOČNOSŤ POBOČKA MARTIN“. Ostatné 3/4 hrany sú hladké. Medaily sú uložené vo vkusných etuách z plastu a dreva.

Martinským numizmatikom sa podarilo svojou iniciatívou vydať vynikajúcu a hodnotnú medailérsku pamiatku. Jej vysoká umelecká úroveň bude určite patriť k osobitým zberateľským kúskom.